Ľudské telo pracuje ako malá fabrika. Podobne ako každá továreň produkuje odpad. Medzi tento odpad patrí aj moč. Ale je to naozaj tak? Nie každý totiž považuje moč za nepoužiteľné smeti, ktoré treba vyhodiť do koša (v tomto prípade do záchodu). Sú ľudia, ktorí oceňujú jeho účinky. V alternatívnej liečbe sa táto tekutina používa na riešenie zdravotných problémov - využitím vlastného moču pri liečení sa zaoberá urinoterapia. Jej korene siahajú do Indie, ale stopy po nej sa objavujú aj v Číne a arabských krajinách. India je pre urinoterapiu určitým symbolom. V roku 1996 sa tam konala prvá svetová konferencia o tejto liečebnej metóde.
Urinoterapia pozná najmä dva spôsoby použitia moču. V jednom prípade slúži na povrchové ošetrovanie rán, kúpele a masáže, v druhom sa vlastný moč pije. Moč je takmer sterilná tekutina, takže sa v medicíne často používal na výplach rán, najmä v podmienkach, ktoré iný spôsob dezinfekcie neumožňovali. Samotný moč sa skladá najmä z vody (približne 95 percent), zvyšok je močovina (2 percentá), soli, minerály, enzýmy či hormóny.
To, čo moč obsahuje, je známe a dá sa zistiť bežnými metódami. Ďalej sa však pohľad odporcov a zástancov urinoterapie líši. Odporcovia považujú moč za niečo, čo treba z tela jednoznačne vylúčiť, pretože obsahuje aj toxické látky, ktorých sa telo cez obličky zbavuje. V prípade infekcie obličiek či močového mechúra môže obsahovať navyše choroboplodné zárodky.
Pre zástancov urinoterapie je moč zásobárňou užitočných látok, z tela sa vylučuje aj preto, lebo v tom momente ich človek nepotrebuje. V prípade potreby však môžu pomôcť. Pripomínajú rôzne situácie, ktoré umožnili ľuďom prežiť v podmienkach bez vody a bez jedla tak, že pili vlastný moč. Ľudské telo obvykle pracuje na tom, aby si udržiavalo vyvážené a zdravé vnútorné prostredie, produkuje látky, ktoré to umožňujú. Časť z nich sa z tela vylúči práve močom - jeho pitím sa do neho môžu zase vrátiť.
V moči môžu byť aj toxické látky, ale podľa urinoterapeutov ich nie je toľko, aby mali podstatný vplyv. Po vypití moč prechádza tráviacou sústavou ešte predtým, než sa dostane do krvi. Popritom dochádza k selekcii - dobré látky telo opäť použije, toxické opäť pošle preč. Zároveň tieto toxické látky povzbudzujú imunitný systém a zvyšujú odolnosť človeka voči budúcim možný chorobám. Urinoterapeuti považujú pitie moču za určitú formu očkovania - malé množstvá látok, ktoré vytvorila choroba, sa pri pití moču vracajú do tela a nútia imunitný systém regovať.
Zástancovia urinoterapie ju obhajujú aj tým, že nie sú zaznamenané prípady, ktoré by svedčili o jej negatívnych účinkoch. Naopak, tvrdia, že je viac ako 170 rôznych chorôb, pri ktorých by mohla byť prospešná. Sú medzi nimi choroby tráviaceho traktu, rôzne druhy močových ochorení, infekčné choroby, hormonálne problémy, obrna, prechladnutie a chrípka, môže pomôcť pri problémoch s cukrovkou, so srdcovými ochoreniami, niektorí terapeuti uvádzajúa aj pomoc pri liečbe rakoviny či AIDS. Pri vonkajšom použití ide najmä o hojenie rán, alergie, kožné choroby, vyrážky aj bradavice, bodnutie a poštípanie hmyzom.
Pri vnútornom používaní je treba brať pitie vlastného moču skôr ako pitie čaju než len vypitie pohára vody. Ideálne je použiť ranný moč (najlepšie veľmi skorý ranný) , nie však jeho prvú časť, ani nie poslednú. Prvá je ešte príliš "hustá", je v nej veľa žlče, posledná časť obsahuje minimálne množstvo užitočných látok. Strava by mala byť striedma. Treba si uvedomiť, že to, čo jeme a pijeme, to sa nakoniec objaví aj v moči, často sa to dá spoznať aj podľa vône a chuti. Je potrebné piť dostatočné množstvo vody, menej soliť a málo koreniť, nepreháňať to s mmäsitou stravou. Na vonkajšie použitie je lepšie než čerstvý moč použiť odstáty, Indovia hovoria až o 36 hodinách.
Mnohé moderné lieky, ktorých vývoj stál miliardy a ktorých predaj ďalšie miliardy zarába, sú založené na látkach, ktoré obsahuje moč. Aj to je jeden z argumentov zástancov urinoterapie. Načo platiť drahé peniaze za to, čo dokáže vyrobiť naše vlastné telo? Preto považujú urinoterapiu za metódu, ktorá nemusí byť určená len na vyliečenie z chorôb, ale aj na prevenciu, ktorá udrží telo vo forme a zjemní, oddiali alebo úplne zastaví príchod choroby.
Alternatívne formy medicíny často pomáhajú tam, kde lekárska veda pomôcť nedokáže. Kritici urinoterapie, ale aj iných metód alternatívneho liečenia, hovoria, že ide o placebo efekt, to znamená, že človeka lieči len jeho viera. Zástancovia tejto metódy však tvrdia, že treba vyskúšať všetko, čo dokáže zmobilizovať ľudský organizmus, aby sa bránil aj sám. V každom prípade, najmä pri vnútornom užívaní moču, je dobré poradiť sa aj so svojím lekárom.